Očkovanie
Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov klesá. Nie sme jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia. Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie od 50-tych rokov a v rámci očkovacieho kalendára platného v Slovenskej republike sa povinne očkuje proti 10 infekčným ochoreniam. Podľa vyjadrenia Tatiany Červeňovej, hlavnej hygieničky Slovenskej republiky, vďaka dlhodobému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky. S týmito ochoreniami sa bežne stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte očkovanie neexistovalo.
Stručná história vakcinácie
Ľudská populácia bola od pradávna ohrozovaná infekčnými chorobami a epidémiami. Preto sa už staroveké civilizácie v Číne, Indii, Grécku a Ríme snažili pred nimi chrániť pomocou zákrokov, ktoré sa podobali dnešnému očkovaniu. Opatrenia označované ako variolizácia, viedli k umele navodenej infekcii. Riziko úmrtí po variolizácii však bolo pomerne vysoké (3-4%) a táto metóda neviedla k zníženiu intenzity epidémie.
Prelom nastal až v roku 1796, keď Edward Jenner vyvinul prvú modernú vakcínu proti pravým kiahňam. O 100 rokov neskôr v roku 1885, použil francúzsky vedec Louis Pasteur oslabený vírus besnoty ako očkovaciu látku, ktorá chránila proti infekcii. Koncom 19. storočia bola vynájdená aj vakcína proti moru. 20. storočie prinieslo rýchly pokrok. Jonas Salk vyvinul v 50-tych rokoch vakcínu proti detskej obrne. Nasledovali vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke. V roku 1980 WHO vyhlásila zánik pravých kiahní vďaka globálnej vakcinačnej kampani.
Dnes máme vakcíny proti viac ako 20-im život ohrozujúcim chorobám. Najnovšie úspechy zahŕňajú vakcíny proti HPV a COVID-19, demonštrujúc pokračujúci význam očkovania v modernej medicíne.
Prečo je očkovanie dôležité?
Očkovanie je dôležité z niekoľkých kľúčových dôvodov. V prvom rade, vakcíny chránia ľudí pred vážnymi a potenciálne smrteľnými chorobami, ako sú osýpky, mumps, rubeola, čierny kašeľ, tetanus či chrípka. Pre seniorov, deti, tehotné ženy a chronicky chorých môže aj „obyčajná chrípka“ viesť k vážnym komplikáciám, hospitalizácii, či dokonca úmrtiu.
Keď je veľká časť populácie zaočkovaná, šírenie infekčnej choroby sa spomalí alebo úplne zastaví, čím sa chránia aj tí, ktorí nemôžu byť očkovaní (napríklad novorodenci, starší ľudia a osoby s oslabeným imunitným systémom).
Vysoká miera očkovania môže tiež zabrániť výskytu a šíreniu rozsiahlych epidémií a pandémií, čo znižuje zaťaženie zdravotných systémov a chráni verejné zdravie. Počas vypuknutia epidémie eboly v západnej Afrike v rokoch 2014 - 2016 nebola spočiatku k dispozícii žiadna špecifická vakcína.
Rýchle úsilie v oblasti výskumu a vývoja však viedlo k vývoju experimentálnych vakcín proti ebole, ktoré spolu s ďalšími opatreniami zohrali dôležitú úlohu pri obmedzení šírenia vírusu a záchrane ľudských životov. Prevencia chorôb prostredníctvom očkovania v neposlednom rade šetrí náklady spojené s liečbou chorôb, hospitalizáciou a stratou produktivity v dôsledku chorobnosti a úmrtnosti.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že každý dolár investovaný do očkovania prináša návratnosť 16 dolárov v ušetrených nákladoch na zdravotnú starostlivosť a zvýšenej ekonomickej produktivite. Analýza vykonaná v EÚ ukázala, že vakcinácia proti pneumokokovým ochoreniam môže znížiť počet hospitalizácií o viac ako 50%, čo prináša úspory vo výške približne 800 miliónov eur ročne v celej EÚ.
Fakty a mýty o očkovaní
- Vývoj vakcíny trvá roky intenzívneho výskumu a testovania
Vývoj vakcíny je zložitý proces, ktorý zahŕňa niekoľko fáz vrátane predklinického výskumu, klinických skúšok v troch fázach a schvaľovania regulačnými orgánmi. Napríklad, vývoj vakcíny proti ľudskému papilomavírusu (HPV) trval viac než 15 rokov, kým bola v roku 2006 schválená. - Niektoré vakcíny môžu poskytnúť celoživotnú ochranu
Očkovacie látky ako napr. vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) poskytujú dlhodobú až celoživotnú ochranu po podaní dvoch dávok. Štúdie ukázali, že efektivita tejto vakcíny je približne 97% pre osýpky a 88% pre mumps. Tieto vakcíny nielen chránia jednotlivcov, ale tiež prispievajú k dosiahnutiu kolektívnej imunity. - Častým mýtom je, že vakcíny spôsobujú autizmus
Tento mýtus vznikol po publikácii kontroverznej štúdie v roku 1998, ktorá bola neskôr stiahnutá a jej autor zbavený lekárskej licencie. Mnohé následné štúdie nepreukázali žiadnu súvislosť medzi vakcínami a autizmom. Napríklad, štúdia z roku 2019 zahŕňajúca viac než 650 000 detí v Dánsku jednoznačne potvrdila, že neexistuje spojenie medzi vakcínou a autizmom.
Medzinárodný mesiac povedomia o očkovaní nám pripomína, že očkovanie nie je len osobnou voľbou, ale aj spoločenskou zodpovednosťou. Informovanosť a aktívna účasť na očkovacích programoch môžu výrazne prispieť k prevencii závažných ochorení a ochrane zraniteľných skupín. Prínosy očkovania ďaleko prevyšujú jeho potenciálne riziká.